Ešte máme v pamäti víťazný gól Kanaďana čiernej pleti Ansona Cartera v 14. minúte predĺženia finálového zápasu so Švédskom (3:2) v helsinskej Hartwall Arene, ktorý rozlúštil až videorozhodca, či rozjasané tváre našich reprezentantov po súboji o 3. miesto s Českom (4:2) a už sú tu nové majstrovstvá sveta v hokej. Kongres Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) v roku 2000 pridelil Česku šampionát pôvodne na rok 2003, ale pre ťažkosti s výstavbou haly v Prahe prišla výmena MS s Fínskom. Na všetko zlé sa dnes už môže zabudnúť, nová Sazka Arena je v plnej paráde prichystaná na zápasy o 68. titul majstrov sveta. Spolu s Prahou organizuje šampionát aj Ostrava. Českú republiku ovládne na 16 dní veličenstvo hokej.

Na území bývalého Česko-slovenska sa MS hrali osem ráz a domáci reprezentanti ani raz nevyšli medailovo naprázdno. V roku 1992 sa mužstvo ČSFR v Prahe rozlúčilo so spoločnou reprezentáciou 3. miestom. Nadchádzajúce majstrovstvá sveta v Česku sú prvé po rozdelení federácie. Medzitým stihli hokejisti ČR vybojovať na šampionáte štyri zlaté medaily a po ich zlatom hetriku (1999 – 2001) prevzali v Göteborgu 2002 víťaznú štafetu Slováci.

Najmodernejšia hala v Európe, obrovský záujem fanúšikov i ochota hráčov reprezentovať vynáša Česko za hlavného favorita turnaja. Z NHL prišla najväčšia hviezda Jaromír Jágr a s ním aj rad ďalších výborných hokejistov. Bude záležať, ako sa vyrovnajú s tlakom prostredia, lebo štatistika je v tomto smere neúprosná: naposledy získal zlato na domácom ľade Sovietsky zväz v roku 1986 – pred 18 rokmi.

Organizátorom by to však nemalo prekážať, aby prekonali doterajší rekord 526 000 divákov na MS 1997 v Helsinkách. Vlani dosiahol fínsky zväz 5 miliónov eur. Hokej je v Česku tak ako u nás národným športom, do Prahy a Ostravy prídu návaly turistov zo zahraničia.

Majstrovstvá sveta sa od roku 1998 hrajú so 16 účastníkmi, systém sa mení len v detailoch. V základnej časti hrajú štyri mužstvá v štyroch skupinách, tri tímy z každej skupiny postúpia do II. fázy a posledného zo štvorice čaká súboj o záchranu. Slovensko vyžrebovali vlani v Helsinkách do ostravskej skupiny B s Fínskom, Ukrajinou a USA. Ak sa Hossovi zverenci dobre rozohrajú a podľa očakávania prejdú aj kvalifikačnou časťou, začiatkom mája by mali z Ostravy vlakom doraziť na pla off do stovežatej Prahy.

Na medailu však myslia aj Rusi, ktorí boli naposledy majstrami sveta v roku 1993 a odvtedy sa len raz dostali na stupeň víťazov. Fíni vyšli naprázdno na ostatných dvoch MS, Švédi majú posledné zlato z Zürichu 1998, Američania nedosiahli na medailu od roku 1996. Prekvapiť chcú Švajčiari, Nemci, Lotyši, skromnejšie ciele so záchranou bude mať Ukrajina, Kazachstan, Francúzsko či Dánsko, kým Japonci stále snívajú o svojom prvom víťazstve na šampionáte.

Na rozhraní pražských štvrtí Vysočany a Libeň privíta hokejovú elitu najmodernejšia športová aréna v strednej Európe, ktorá pohltila takmer päť miliárd českých korún, náklady na kompletný urbanistický celok Zelený ostrov presiahnu 8,5 miliardy. Projekt, príprava a výstavba arény netrvala ani tri roky. Prvých štrnásť mesiacov si vyžiadalo vybavovanie stavebných povolení, samotné stavebné práce stihli za neuveriteľných šestnásť mesiacov. Tento štadión má takmer 36 000 štvorcových metrov zastavanej plochy a vyše 900-tisíc kubický metrov zastavaného priestoru. Maximálna kapacita dosahuje 18 000 miest, pre hokej 17 000, pre ľahkoatletických divákov 11 000. Pri veľtrhovej úprave poskytuje 10 500 štvorcových metrov výstavných plôch. Vnútorné usporiadanie arény umožňuje priebeh všetkých halových športov až po motokros a plavecký 50 m bazén. Vo vnútornom priestore dominuje multimediálna kocka, ktorá divákom približuje najdramatickejšie okamihy. Štyri obrazové panely majú rozmery 5,8 x 4,0 m. Po obvode celej arény je vyše 300 metrov dlhý displej na rôzne dynamické reklamné a komunikačné projekcie. Priemer mamutej strešnej konštrukcie je 135 metrov s hmotnosťou 1 500 ton. Originálna nosná konštrukcia v tvare dáždnika je svetovým unikátom. Rýchlovýčapy umožnia načapovať jedno pivo za šesť sekúnd vďaka unikátnemu výčapnému systému s dĺžkou tri kilometre. Okrem toho je v útrobách arény päť reštaurácií a 20 prevádzok s rýchlym občerstvením s kapacitou 3 000 miest.

Hokejisti Slovenska budú mať v prvej fáze MS svoj domov v Ostrave, zápasy základnej i kvalifikačnej časti odohrajú vo vynovenej ČEZ Aréne vo Vítkoviciach. Rekonštrukcia bývalého Paláca kultúry a športu stála takmer 700 miliónov českých korún. Kapacita haly na hokej je teraz 9 200 divákov, na koncerty sa môže zvýšiť až o 4 000 miest. Betónový kolos postavili v roku 1986, odvtedy sa doň neinvestovalo, a tak pôvodné náklady na rekonštrukciu sa oproti uvažovaným 400 miliónom zdvihli. Nový je systém chladenia, vzduchotechnika, ozvučenie, svetlá, pohodlnejšie sa budú cítiť aj hráči. Mužstvu Slovenska pridelili najlepšiu šatňu, ktorú budú v ďalšom období využívať hokejisti extraligových Vítkovíc. Naša výprava bude ubytovaná v neďalekom hoteli Atom. V Ostrave sa predstavia tímy dvoch základných skupín B a C. O premiéru v ČEZ Aréne sa v sobotu 24. apríla od 12.15 h postarajú tímy Slovenska a Ukrajiny.

Prelom apríla a mája – to sú pre našich športových fanúšikov predovšetkým hokejové majstrovstvá sveta. Od roku 2000, keď Filcovo mužstvo priviezlo z Petrohradu strieborné medaily, oslavovalo Slovensko aj najväčší triumf slovenského športu v histórii – zlato z Göteborgu 2002 – a vlaňajší bronz z Helsínk Hossovej partie vyleštilo záverečné víťazstvo nad ČR (4:2). Medailová zbierka je skompletizovaná. Tri kovy z posledných štyroch šampionátov má už len Švédsko, no bez zlata (0-1-2).

Na nadchádzajúci šampionát v susednom Česku sa do Ostravy neďaleko hraníc chystajú tisícky našich priaznivcov. Zvyšok bude doma pri obrazovkách, opäť sa naplnia krčmy, reštaurácie s televízormi a ľudia pri drukovaní našim hokejistom na chvíľu zabudnú na denné starosti či politické hašterenie. A v prvom májovom týždni by chceli pokračovať v tradícii mohutných uvítaní výpravy – tentoraz už ako Slováci v rámci Európskej únie.

Reprezentácia SR sa po rozdelení federácie v roku 1993 musela predierať z najnižšej C-kategórie majstrovstiev sveta a nadšená partia okolo trénera Júliusa Šuplera to cez "béčko" stihla medzi elitu v najkratšom možnom čase. Vo Viedni 1996 malo Slovensko premiéru v A-kategórii, v ďalšom období sa udomácňovalo medzi najlepšími mužstvami sveta.

Keď dozrela generácia charizmatického kapitána Miroslava Šatana a hráči z NHL si neváhali predĺžiť sezónu v reprezentačnom drese, Slovensko sa opäť dožilo medailového opojenia ako za čias Dzurillu, Golonku, Lukáča, Rusnáka, Libum, Pašeka či bratov Šťastných v čs. Federácii.

Reprezentačný tréner František Hossa skúšal v sezóne podľa osvedčeného modelu extraligistov, do národného tímu pozýval legionárov z európskych klubov a vo vrcholiacej príprave ho posilňuje hráčmi z NHL. Vlani mal pri výbere šťastnú ruku a teraz sa chce pokúsiť o repete.

Kapitánske céčko opäť patrí Miroslavovi Šatanovi, a to je dobrý základ. Keď viedol Šarky Slovensko na MS 2000, 2002 či 2003, ani raz sa mužstvo nevrátilo domov bez medaily.

Tréner František Hossa ide už na svoje siedme majstrovstvá sveta a druhý raz vo funkcii hlavného kouča. Vlani priviedol mužstvo na fínskom ľade k bronzovým medailám, udržal slovenskému hokeju na MS vysoký kurz z posledných rokov. S podobným zámerom sa pripravoval aj na šampionát v Česku.

Ako sa naplnili vaše predstavy o zostavení mužstva na majstrovstvá sveta?

"Pri súčasnom rozložení kvality hráčov v domácej extralige, v európskych kluboch a v NHL v konečnom dôsledku záleží predovšetkým na možnosti uvoľnenia hráčov zo zámoria. Aj v tejto sezóne sme hľadali vhodné typy na turnajových previerkach v Budapešti, v Piešťanoch, v Bazilej a teraz v troch týždňových sústredeniach pred šampionátom. Výkony kolísali, zažili sme trpké prehry s Maďarskom i s Rakúskom, ale na februárovom turnaji vo Švajčiarsku sa už vykryštalizovala kostra tímu, na ktorej sa dalo stavať. Príprava pred majstrovstvami mala gradujúcu úroveň, stupňovala sa aj sila súperov a našu zostavu postupne vystužovali hráči z európskych klubov a z NHL."

Vlani ste mali v 25-člennej zostave vo Fínsku až 17 hokejistov pôsobiacich v Severnej Amerike. Aký by mal byť ideálny pomer s Európanmi?

"Žiadny recept neexistuje. Ideálny pomer je taký, čo prináša víťazstvá. Pri zostavovaní mužstva treba prihliadať na spôsob hry jednotlivcov, ako zapadnú do kolektívu. Pamätný je hviezdny výber hráčov NHL v tíme Ruska na MS 2000, ktorý totálne zhorel pred domácimi fanúšikmi."

Môžete zaručiť hráčom prichádzajúcim do prípravy na MS isté miesto v nominácii?

"To sa nedá, hoci sa z času na čas prídu hokejisti s takými otázkami. Hráčovi, ktorého si vyberiem a on si kladie podmienky, zvyknem vtedy odpovedať: Máš všetky predpoklady na to, aby si sa dostal do zostavy, ale musíš ma o tom presvedčiť v príprave."

Chýba vám v mužstve hráč, ktorého by ste chceli a on odmietol?

"Nie. Nemôžem sem zaradiť Suchého z Phoenixu, ktorý bol vlani veľmi platný v obrane, ale tohto roku sa ospravedlnil z rodinných dôvodov – čaká prírastok v rodine. Žiaľ, pre zranenie chýbajú Pálffy, Nagy, Višňovský, neistý bol Stümpel. V obrane bude chýbať Milo, ktorý na poslednom turnaji v Bazilej vytvoril stabilnú dvojicu s Čiernym, ale v závere sezóny ho trápili slabiny. S tým sa nič nedá robiť. Ich miesto musia zaujať iní."

Netlačili ste na svojich synov Mariána a Marcela, aby prišli pomôcť tímu na majstrovstvá sveta?

"Nikdy by som to neurobil. Sú profesionáli, majú svoje povinnosti v kluboch. V tomto smere pristupujem k nim ako ku každému inému hráčovi. Mariánovi držím palce, aby si v mužstve Senators s Chárom a Bondrom splnil sen o Stanley Cupe."

Pred MS ste museli jedným okom sledovať aj prípravu našich súperov v základnej skupine. Čo o nich viete?

"Ukrajinci nastúpia v prvom zápase plní síl, sú to dobrí korčuliari, technicky šikovní hráči, v mužstve majú zopár legionárov. Američania s hráčmi z NHL budú chcieť odčiniť vlaňajší prepadák, navyše dobré umiestnenie potrebujú aj s výhľadom na zimnú olympiádu 2006. Fíni s ambicióznym novým trénerom Summanenom sa chystajú na odplatu za vlaňajšok, keď sme ich zdolali v Helsinkách - v posledných dvoch rokoch zostali bez medaily, a to ich burcuje."

Aké pocity vo vás prevládajú pred cestou do Česka?

"Teším sa na šampionát. Do susednej krajiny príde veľa fanúšikov, budeme hrať takmer v domácom prostredí. Verím, že hráči sa dokážu vyrovnať s tlakom prostredia a plne sa budú koncentrovať na hokej. Máme veľmi dobré mužstvo, preto sú aj očakávania vysoké."

S čím budete na majstrovstvách sveta spokojní?

"Potešila by ďalšia medaila, ale na tri kovy je viacero kandidátov. S mojím asistentom Robom Švehlom sme si počas prípravy na MS vyskúšali cestovanie vlakom na trase Trenčín – Poprad a späť. Vraveli sme si, že to bude pekné, keď sa tak s mužstvom prepravíme z Ostravy do Prahy na záverečné play off. Tak ako každý rok, aj teraz bude kľúčový zápas vo štvrťfinále."

"Vyhrajme pre Roba!" – objavil sa nápis na tabuli v šatni tímu Slovenska pred súbojom o 3. miesto s Českom na vlaňajších MS v Helsinkách. Napísal ho Peter Bondra, aby mužstvo zabojovalo aj za Róberta Švehlu, ktorý nastupoval na posledný zápas svojej kariéry. Vyšlo to, naše mužstvo zvíťazilo na veľkým rivalom 4:2. Železný muž, ako prezývali Švehlu v NHL pre jeho nezlomnú vôľu, doplnil svoju zbierku bronzových kovov zo zimnej olympiády v Albertville 1992 i z MS v Prahe 1992 a naposledy zamával z ľadu plnému hľadisku.

"Som unavený psychicky aj fyzicky," vysvetlil odchod 34-ročný obranca, ktorý vedel silou odstaviť od puku aj najväčšie hviezdy svetového hokeja, strieľal góly od modrej čiary, vrhal sa do striel a burcoval kolektív. V pamätnom finále Stanley Cupu 1996 Colorado – Florida nastúpil za floridských pantherov s vybitými zubami, len aby pomohol mužstvu.

V Amerike sa vo voľnom čase zabával počítačovou hrou o anglickej futbalovej Premier League, nakupoval a predával hráčov, staral sa o klub, aby mohol zaútočiť na titul. Keďže Švehla sa stal 32-percentným vlastníkom hokejovej Dukly Trenčín, po skončení aktívnej dráhy si poznatky z počítača mohol overovať v praxi. Denno-denne prichádzal na trenčiansky zimák, žil s mužstvom, spoznával slovenskú extraligu a vytvoril si názor, že nie je taká zlá, ako sa o nej hovorí. Róbert prijal ponuku reprezentačného trénera Hossu na post asistenta tímu Slovenska spolu s Ľubomírom Pokovičom. Bohaté skúsenosti dnes odovzdáva svojím nasledovníkom.

"Nie, ruky ani nohy ma nesvrbeli po návrate do veľkého hokeja. Stačilo. Teraz sa viem vyblázniť na tréningu s veteránmi Trenčína, či v priateľských zápasoch s bratislavskými medikmi. Radosť mi robí starší syn Dominik, ktorý robí pokroky v žiackom tíme Dukly," vravel spokojne. NHL sa v jeho pozornosti dostala na vedľajšiu koľaj.

"Vážim si, že hráči zo zámorských klubov prídu po ťažkej sezóne pomôcť reprezentačnému mužstvu na majstrovstvá sveta. Poznám to z vlastnej skúsenosti – boli roky, keď naša Florida nepostúpila do play off, no cítil som sa taký vyšťavený, že by som na šampionáte nemohol odviesť stopercentné výkony. A tak som sa radšej ospravedlnil," poznamenal Švehla. Hokejista s veľkým srdcom prispel v roku 1995 k postupu Slovenska do A-katogórie MS, hral na šampionáte aj v roku 1998 a vlani sa mu splnil sen dať za kariérou medailovú bodku.

Švehla je po roku na šampionáte opäť na lavičke Slovenska, ale v inej funkcii. Ambície však má rovnako vysoké: "Viem, že na šampionáte u susedov by sme fanúšikov najviac potešili predĺžením medailovej série."