Dva mesiace po olympijskom turnaji v Salt Lake City, kde si triumf vychutnala Kanada, sa hokejový svet stretáva na šampionáte vo Švédsku. Vyše osemmiliónová severská krajina patrí medzi tradičných organizátorov MS, tohto roku ich pripravila už deviaty raz, ale prvýkrát bez Štokholmu. Šestnásť tímov bude korčuľovať za medailami v halách v trojuholníku miest Göteborg, Jönköping, Karlstad. O štvrtý titul za sebou sa pokúsi reprezentácia Česka. Naši hokejisti cestovali do Švédska s túžbou odčiniť výbuch na olympiáde, kde sa zo základnej skupiny neprebojovali do hlavného turnaja.

"Už nie najnovšia, ale stále účelná hala, kde je pred plným desaťtisícovým hľadiskom vždy radosť hrať hokej," charakterizoval známu arénu Scandinavium slovenský reprezentant Ján Pardavý. Halu v druhom najvňčšom švédskom meste otvorili v roku 1971, v roku 1981 sa v nej hrali majstrovstvá sveta v hokeji, v rokoch 1985 a 1993 svetový šampionát stolných tenistov. Scandinavium slúži aj ako miesto na koncerty, hľadisko sa dú flexibilne pripraviť pre 2500 - 14000 divákov. V polmiliónovom prístavnom meste sa budú hrať dve základné skupiny MS, aj "béčko" s účasťou Slovenska, kvalifikačná fáza a záverečné zápasy o medaily.

Šesťtisícovú Kinnarps Arenu dôverne poznajú bratia Richard a Rastislav Pavlikovskí z Dubnice, ktorí na brehu jazera Vättern obliekajú dres mužstva HV 71. Do Jönköpingu zaradili zápasy A-skupiny (Česko, Nemecko, Švajčiarsko, Japonsko), stretnutia kvalifikačnej zóny aj skupiny o záchranu a štvrťfinále. Známe univerzitné mesto medzi Göteborgom a Štokholmom má 120-tisíc obyvateľov.

Löfbergs Lila Arena, otvorená na začiatku tejto sezóny v Karlstade, oslavovala pred tromi týždňami švédsky titul. Domáce mužstvo Färjestad zvíťazilo vo finálovej sérii nad MoDo, kde pôsobila aj slovenská dvojica Richard Lintner a Miroslav Hlinka. Hala má kapacitu 8000 divákov, bude hostiť účastníkov základnej C-skupiny (Kanadu, USA, Lotyšsko, Taliansko) a uskutočnia sa v nej aj zápasy kvalifikačnej fázy i štvrťfinále. Mesto s 80-tisíc obyvateľmi je v športe známe aj organizovaním Rallye Švédska, každoročne býva centrom pretekov zaradených do seriálu MS.

Švédsko ešte dlho po olympiáde mátal gól Bielorusa Kopata v 58.minúte štvrťfinálového zápasu v Salt Lake City, keď si skúsený brankár Salo lapačkou zrazil puk za chrbát do siete. V hokejovom turnaji ZOH sa zrodila najväčšia senzácia, Dávid zdolal Goliáša.

"Aj Švédi túžia po náprave výsledkov po olympiáde, ale ich fanúšikovia neberú neúspech tak tragicky ako u nás. Po mesiaci už zabudli na Salt Lake City a teraz sa tešia, že svoje mužstvo uvidia na domácom ľade," povedal znalec švédskych pomerov Ján Pardavý, ktorý hral v tejto sezóne za Djurgaarden.

Potvrdil to aj ďalší Slovák v Štokholme, trenčiansky rodák Tibor Gregor, ktorý je už 15 rokov zamestnaný na Švédskom hokejovom zväze: "Výsledky tímu Tre konor na olympiáde neodradili hokejových fanúšikov. O záujme divákov svedčia čísla: mesiac pred šampionátom bolo z celkových 450-tisíc lístkov vypredaných 330-tisíc. Paťtisíc vstupeniek predali do Lotyšska."

Zdá sa, že divácky rekord MS z Fínska '97 (525 000) zostane neprekonaný, ale vlaňajších 407 540 návštevníkov v Nemecku môže padnúť.

Majstrovstvá sveta elitnej kategórie sa rozšírili z 12 účastníkov na 16 roku 1998. Odvtedy je model podobný. Zo základnej fázy prvé tri mužstvá, potom sa hrá v dvoch 6-členných skupinách. Tímy, ktoré skončili v základných skupinách na poslednom, štvrtom mieste, hrajú systémom každý s každým v skupine o 13.-16.miesto o záchranu.

Prvé štyri mužstvá z kvalifikačnej fázy idú do štvrťfinále, hrá sa do kríža (E1-F4, atď.) vyraďovacím spôsobom na jeden zápas. Pre najlepšie mužstvá sa v skutočnosti šampionát začína až vo štvrťfinále play off.

Najviac titulov majstra sveta má bývalý ZSSR (22), po rozpadnutí impéria na šampionáte v Nemecku v roku 1993 nadviazalo na sériu titulom. Rusko, hokejová veľmoc, ale odvtedy márne čaká na medailu. Najúspešnejšou krajinou posledných rokov na MS je Česko. Zverenci Josefa Augustu sa vo Švédsku pokúsia o štvrtý titul v sérii, čo sa naposledy podarilo zbornej Sovietskeho zväzu v ére Viktora Tichonovova (päť prvenstiev v rokoch 1978-1983).

Špičkové mužstvá na MS sú každoročne závislé od prísunu hráčov z klubov vyradených v play off zámorského Stanley Cupu, vlani v Nemecku nastúpilo 93 hokejistov z klubov NHL - z toho bolo 10 Slovákov.

Hokejisti Slovenska štartujú v elitnej kategórii majstrovstiev sveta od roku 1996 vo Viedni, kam mužstvo expresne za dva roky priviedol z C-kategórie tréner Július Šupler. Vrchol dosiahli v Petrohrade 2000. Filcov tím hral vo finále s Českom (3:5). Vlani sa v Nemecku zaradilo do priemeru, po 4.mieste v tabuľke kvalifikačnej fázy narazilo vo štvrťfinále na Česko (0:2) a muselo sa pobrať domov. "Mrzí ma, že sme nedokázali zdolať ani jedného silnejšie súpera," charakterizoval vystúpenie nášho mužstva najproduktívnejší hráč Vladimír Országh.

Slovensko v základnej skupine vyplnilo povinnú jazdu víťazstvami nad Japonskom 8:4, Rakúskom 5:0, podľahlo Fínsku 2:5 a keď v nadstavbe zdolalo Ukrajinu 3:1, potom už kráčalo od prehry k prehre: Švédsko 1:3, USA 1:3 a Česko 0:2.

Po zbabranej olympiáde v Salt Lake City (13.miesto) má tréner Ján Filc stále dôveru vedenia hokejového zväzu, mužstvo chce napraviť povesť slovenského hokeja. Povzbudením je štart kapitána strieborného tímu z Petrohradu Miroslava Šatana aj kanoniera z NHL Petra Bondru, ktorý si v 34 rokoch zapíše premiéru na MS.

Za tri roky trénerskej práce s reprezentáciou Slovenska stál Ján Filc pri historickom úspechu nášho hokeja – strieborných medailách v Petrohrade 2000 – aj pri najväčšom sklamaní, ešte stále boľavom 13.mieste na zimnej olympiáde 2002. Po návrate zo Salt Lake City sa doma viedli diskusie o jeho zotrvaní pri národnom mužstve, nakoniec však výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja v marci pomerom hlasov 6:1 rozhodol, že aj na majstrovstvách sveta vo Švédsku bude viesť reprezentáciu SR.

Vy sám ste hodnotenie účinkovania Slovenska v Salt Lake City nazvali fiaskom. Ako ste sa vyrovnali so situáciou po olympiáde?

"Veľmi ťažko. Táto situácia nemá žiadny model správania sa. Uvedomoval som si, že úlohy, ktoré sme si predsavzali sa nesplnili, navyše aj negatívna odozva verejnosti spochybňovala základy našej práce. Pri hlbšej analýze sme došli na to, že v princípoch sme nezlyhali. Zlyhali sme v detailoch."

Čo všetko zavážilo pri rozhodovaní vzdať to, či pokračovať?

"Bolo veľa objektívnych aj subjektívnych dôvodov, aby som skončil, ale rovnako veľa dôvodov dokončiť trojročné obdobie podľa zmluvy a pokúsiť sa na majstrovstvách sveta o rehabilitáciu – aj keď to nie je celkom možné. Dôležitý signál pre mňa znamenali rozhovory s hráčmi po poslednom zápase v Salt Lake City – vyzvali ma, aby sme urobili vecnú analýzu, aby sme nepodľahli emóciám a vydržali v nastavenom trende. O tejto myšlienke svedčí aj postoj hokejistov, že majú záujem reprezentovať na svetom šampionáte."

V analýze ste pripomenuli známe skutočnosti – najväčšie slabiny sme mali na brankárskom poste i v obrane.

"V analýze je aj jeden paradox, ktorý rozhodol v najdôležitejšom prvom zápase s Nemeckom. Je v kontraindikácii s týmto konštatovaní, lebo súperovi sme nedali ani gól a dostali sme len dva –tretí už po odvolaní brankára. Treba vidieť, že aj v útoku máme určitý problém, ak nás súper zastihne v situácii ako na olympiáde – z hľadiska skladby mužstva, útočného potenciálu. Defenzíva nám zlyhávala v druhom zápase s Lotyšskom i v ďalšom s Rakúskom, no nešlo len o brankárov a obrancov, ale defenzívu ako úsek hry. Tam sa ukázali slabiny nášho hokeja, ktorý zrejme súvisí s postavením slovenských hokejistov v NHL na jednotlivých postoch."

Od svojho nástupu ste známy presadzovaním otvoreného systému v reprezentácii, skúšate desiatky hráčov. Aj príprava na MS pokračuje v tomto duchu. Čo vás utvrdzuje o jeho správnosti?

"V minulosti sa stávalo, že hráč sa stal reprezentantom, lebo mal ponúknutú miestenku na vrcholné podujatia. A ak ho tréner z reprezentačného dresu vyzliekol, bral to ako osobnú urážku. Portfólio hráčov je dosť široké a hráč by sa mal usilovať, aby sa do mužstva dostal. Nerád počúvam, že hráč z reprezentácie vypadol – on sa tam jednoducho nedostal, lebo zosilnela konkurencia. To sme nevymysleli my, funguje to vo všetkých mužstvách, ktoré skladajú zostavu pred vrcholnou akciou z hráčov pôsobiacich v domácej súťaži, v európskych ligách, v NHL."

Príkladom môže byť útočník z nemeckej DEL Ladislav Karabin, vrátil sa do tímu Slovenska po deviatich rokoch už ako skúsený hokejista. Ako to znášal, keď sa už v ďalšej fáze nezmestil do mužstva a po dvoch týždňoch odišiel za rodinou na Floridu?

"Rozhodne nebol urazený. Vysvetlil som mu dôvody, prečo som ho oslovil. Hral kvalitnú súťaž v konkurenčnom prostredí, vedel sa tam presadiť. Povedal so mu aj to, že keby mal dvadsať rokov, ponechal by som ho ešte v mužstve, aby naberal skúsenosti, ale keďže je už tridsiatnik, nepriniesol do tímu to, čo som si predstavoval – väčšiu agresivitu, tvrdosť, efektívnosť. Preto sme sa rozlúčili, konkurencia pravých krídel je veľmi tvrdá. V takomto prípade dám radšej príležitosť mladšiemu chlapcovi."

Prvá fáza prípravy na MS nevyznela optimisticky, dve prehry so Švédskom a dve s Českom po chladnej hre priniesli rozpaky.

"Ani mňa nepotešilo, že sa nepodarilo zladiť skúsenejších hráčov s mladíkmi, ktorí pri nich získavajú ostrohy. Výkon mužstva bol nesúrodý. Jedni mi pripadali zamrznutí, druhí vyľakaní. Viac som čakal od hokejistov, ktorí dva-tri roky hrajú v Extralige. Mali by sa už vedieť presadiť aj samostatne. Jediný to z mladej partie dokázal košický krídelník Gabo Špilár."

Slovenskí hokejisti dnes pôsobia vo všetkých kútoch hokejového sveta, už neplatí to známe z minulosti: aká liga, taká reprezentácia. Ako by ste charakterizovali aktuálny vzťah domácej súťaže a národného mužstva?

"Reprezentácia má veľkú podlžnosť voči Extralige, ktorá je vyprodukovaná veľkou podlžnosťou Extraligy voči reprezentácii."

A ak rozmeníte na drobné?

"V dôsledku toho, že Extraliga svojou rozpačitou úrovňou dnes nepripravuje hráča komplexne z hľadiska všetkých aspektov športovej prípravy, tu by sme sa nemali nechať pomýliť niektorými zápasmi play off, dostávame sa do druhého sledu európskych súťaží. Svedčia o tom aj výsledky našich klubov na medzinárodnom fóre. Hráči, ktorí takto dlhodobo pôsobia chcú, ale nie sú spôsobilí dlhodobejšie reagovať na nároky, aké si medzinárodný hokej vyžaduje. Skúsenosť je taká, že nedôverujem potom hokejistovi, čo vyjde z nedostatočne kvalitnej ligy."

Na dvoch majstrovstvách sveta, kde ste viedli Slovensko, sa zdala byť rozdielna atmosféra v mužstve. Na jednej strane nadšenie v Petrohrade, na druhej chladnejší prístup vlani v Nemecku. Možno dopredu vplývať na ducha mužstva?

"Atmosféra v tíme sa tvorí. Ovplyvňuje ju dobrý výkon, výsledok a naopak dobrá atmosféra ovplyvňuje výkon. Keď sa vraciam do Petrohradu, rozhodujúce boli zápasy v druhej fáze s Kanadou a štvrťfinále s USA. Prehra s Kanaďanmi nás vyhecovala, po víťazstve s USA sme sa dostali do úžasnej pohody. Dovtedy prebiehalo všetko úplne normálne. To nadšenie musí vyjsť z mužstva, v Petrohrade veľmi pozitívne pôsobil kapitán Šatan."

Majstrovstvá sveta vo Švédsku sa hrajú dva mesiace po olympiáde, kde nastúpili takmer všetci najlepší z NHL. Nehrozí presýtenosť hokeja v krátkom časovom úseku?

"Nie je to môj problém, ide o záležitosť Medzinárodnej hokejovej federácie. Aj ja sa čudujem takejto anomálii. Treba za tým hľadať súvislosť s finančnou politikou. Podľa mňa by sa majstrovstvá sveta nemali hrať každý rok."