Vlastníkom Jordal Amfi je samospráva mesta Oslo. Bol postavený v rokoch 1950-51, pretože Oslo v roku 1952 organizovalo olympijské hry a medzinárodný olympijsky výbor žiadal umelú ľadovú plochu. Toto bol prvý zimný štadión svojho druhu v Škandinávii. Projekt bol však starý. Architekt Frode Rinnan ho urobil ako rímsky amfiteáter. Na jeden koniec plochy dal javisko. Popové koncerty aj náboženské zhromaždenia boli organizované v Jordal Amfi.

Štadión bol oficiálne otvorený v roku 1951 zápasom Nórska so Švédskom.

Pôvodne to bol nekrytý štadión. Neboli peniaze na vybudovanie strechy pre olympijské hry v roku 1952. Sonja Henie sa ponúka, že zaplatí za strechu. Proti jej ponuke boli argumenty, že strecha by mohla zničiť architektúru. Mestská samospráva jej ponuku odmietla. Nakoniec bola strecha postavená v roku 1972 a zaplatila ju samospráva mesta Oslo. Bolo niekoľko predstáv, ako by mala strecha vyzerať. Najzaujímavejšia predstava bola možno jedna, o ktorej písali noviny v roku 1970. Predstava bola vybudovať strechu zo vzduchu ponad Jordal Amfi. Z potrubí okolo amfiteátru by fúkal vzduch. Všetky tieto prúdy vzduchu by vytvorili strechu. Zadržali by dážď, sneh a vietor mimo štadión. Tento nápad bol kanadský.

Jordal Amfi musel byť modernizovaný, aby splnil podmienky na Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999. Táto modernizácia stála 27 750 000 nórskych korún. Jeho kapacita je teraz 5 200 divákov.

Hamar Olympia Hall je situovaná blízko zrúcaniny historickej katedrály a jazera Mjosa. Spolu s vedľa stojacim štadiónom Storhamar tvoria funkčný celok s dvoma ľadovými plochami a spoločnými šatňami. Počas olympijských hier v roku 1994 tu prebiehali krasokorčuliarske súťaže. Okrem ľadového hokeja ponúka táto multifunkčná hala vybavenie pre krasokorčuľovanie, short track, curling, hádzanú, futbal a tiež pre rôzne festivaly, koncerty a konferencie. Zimný štadión má 10 šatní, z ktorých 4 môžu byť ľahko spojené do dvoch väčších. Jeho kapacita je 6 000 divákov.

Výstavba Hakons Hall sa začala v roku 1991 a oficiálne otvorenie bolo v roku 1993. Na tomto štadióne porazilo Švédsko Kanadu vo finále hokejového turnaja olympijských hier v roku 1994. Taktiež sa tu konal otvárací a záverečný ceremoniál paralympijských hier. Po olympijských hrách podstúpil tento štadión sériu úprav, aby mohol slúžiť aj iným podujatiam. Štadión slúži aj ako Nórske olympijské múzeum. V súčastnosti je Hakons Hall jedna z najflexibilnejších viacúčelových hál na svete a ponúka veľa možností.

Od roku 1993 až do dnes sa tu konalo množstvo športových, obchodných a kultúrných podujatí. Konali sa tu napríklad aj Majstrovstvá sveta veteránov v stolnom tenise, turnaje halového futbalu a tiež rôzne koncerty a konferencie.

Štadión je situovaný medzi centrom Lillehammeru a Lysgardsbakkene. Jeho kapacita je 10 000 divákov.